WHISTLEBLOWING – podozrenie z nekalého konania.

 

Národná rada SR prijala 16. októbra 2014 zákon č. 307 o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti, tzv."whistleblowing". Snahou je doplnenie legislatívy, vyplývajúcej okrem iného aj z požiadaviek EÚ. Zákon č. 307/2014 Z.z. upravuje podmienky poskytovania ochrany osobám pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu v súvislosti s oznamovaním kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

 

O whistleblowingu hovoríme vtedy, keď existujúci alebo bývalí zamestnanci nejakej organizácie, obchodní partneri spoločnosti a podobne upozorňujú na nekalé praktiky na pracovisku, korupčné správanie a obracajú sa na inštitúcie alebo orgány, ktoré môžu oznamovanú skutočnosť, spravidla ohrozujúcu verejnosť a idúcu proti verejnému záujmu, preveriť a prípadne zakročiť (väčšinou je to „čierna schránka“ – black box, buď v rámci spoločnosti, alebo tým spoločnosť poverí niekoho iného, oni potom vedú vyšetrovanie a preskúmavanie podnetov a až v prípade, že sa naozaj zistí, že došlo ku spáchaniu trestného činu, postupujú vec orgánom činným v trestnom konaní podaním trestného oznámenia).

 

 

§ 1 Úvodné ustanovenia zákona


(1)
Tento zákon upravuje podmienky poskytovania ochrany osobám pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu v súvislosti s oznamovaním kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len „protispoločenská činnosť“) a práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri oznamovaní protispoločenskej činnosti. Tento zákon upravuje tiež povinnosti štátu v oblasti prevencie protispoločenskej činnosti a protikorupčného vzdelávania a výchovy.

(2) Za pracovnoprávny vzťah sa na účely tohto zákona považuje aj štátnozamestnanecký pomer a služobný pomer.

(3) Týmto zákonom nie sú dotknuté ustanovenia osobitného zákona o

a)ochrane utajovaných skutočností,

b) poštového tajomstva, obchodného tajomstva,

c) bankového tajomstva,

c) telekomunikačného tajomstva alebo daňového tajomstva,

d) o poskytovaní a sprístupňovaní údajov zo zdravotnej dokumentácie,

e) o povinnosti mlčanlivosti príslušníkov spravodajských služieb,

f) o povinnosti mlčanlivosti pri poskytovaní právnych služieb,

g) o povinnosť oznámenia trestného činu alebo prekazenia trestného činu.

(4) Oznamovanie protispoločenskej činnosti sa nepovažuje za porušenie zmluvnej povinnosti zachovávať mlčanlivosť ani za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného zákona, ak ide o povinnosť vyplývajúcu z výkonu zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie a nejde o povinnosť mlčanlivosti podľa odseku 3.

 

Vnútorný systém vybavovania podnetov

 

§ 11

 

(1) Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov, a zamestnávateľ, ktorý je orgánom verejnej moci, je povinný určiť osobitnú organizačnú zložku alebo osobu (ďalej len „zodpovedná osoba“), ktorá plní úlohy zamestnávateľa podľa odsekov 4 až 7 a § 12; na základe zmluvy so zamestnávateľom môže byť zodpovednou osobou aj osoba, ktorá nie je zamestnancom. Zodpovedná osoba, ktorú určil orgán verejnej moci, plní úlohy podľa odsekov 4 až 7 a § 12 aj vo vzťahu k rozpočtovej organizácii alebo príspevkovej organizácii, ktoré sú v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, vo vzťahu k štátnemu podniku, ktorého je zakladateľom, a vo vzťahu k akciovej spoločnosti so 100 % majetkovou účasťou štátu, ku ktorej vykonáva akcionárske práva, ak tieto právnické osoby zamestnávajú menej ako 50 zamestnancov; orgán verejnej moci môže určiť, že bude plniť úlohy podľa odsekov 4 až 7 a § 12 aj vtedy, ak táto právnická osoba zamestnáva najmenej 50 zamestnancov.

 

(2) Zodpovedná osoba musí byť v priamej podriadenosti štatutárneho orgánu zamestnávateľa, a ak nie je zamestnancom, je viazaná len pokynmi štatutárneho orgánu zamestnávateľa.

 

(3) V obci a vo vyššom územnom celku plní úlohy zodpovednej osoby podľa odsekov 4 až 7 a § 12 hlavný kontrolór.

 

(4) Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný prijať a preveriť každý podnet do 90 dní od jeho prijatia; túto lehotu možno predĺžiť o ďalších 30 dní s tým, že pri neanonymných podnetoch sa predĺženie oznámi osobe, ktorá podala podnet, s uvedením dôvodov predĺženia.

 

(5) Označenie zodpovednej osoby a spôsoby podávania podnetov musia byť zverejnené a pre všetkých zamestnancov prístupné obvyklým a bežne dostupným spôsobom s tým, že aspoň jeden spôsob podávania podnetov musí byť prístupný 24 hodín denne.

 

(6) Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný pri preverovaní neanonymných podnetov zachovávať mlčanlivosť o totožnosti osoby, ktorá podala podnet.

 

(7) Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný oznámiť osobe, ktorá podala podnet, výsledok jeho preverenia do desiatich dní od preverenia podnetu.

 

(8) Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný vydať vnútorný predpis, v ktorom určí podrobnosti o

 

a) podávaní podnetov,

b) preverovaní podnetov a oprávneniach zodpovednej osoby pri preverovaní podnetov,

c) zachovaní mlčanlivosti o totožnosti osoby, ktorá podala podnet,

d) evidovaní podnetov podľa § 12,

e) oboznamovaní osoby, ktorá podala podnet, s výsledkom jeho preverenia,

f) spracúvaní osobných údajov uvedených v podnete.

 

§ 12

 

Zamestnávateľ podľa § 11 ods. 1 je povinný po dobu troch rokov odo dňa doručenia podnetu viesť evidenciu podnetov v rozsahu

 

a) dátum doručenia podnetu,

b) meno, priezvisko a adresa pobytu osoby, ktorá podala podnet; ak ide o anonymný podnet, uvedie sa iba poznámka, že ide o anonymný podnet,

c) predmet podnetu,

d) výsledok preverenia podnetu,

e) dátum skončenia preverenia podnetu.

 

§ 14 Poriadkové pokuty

 

(1) Fyzickej osobe a osobe oprávnenej robiť právne úkony za právnickú osobu, ktoré v určenej lehote nesplnili povinnosti podľa § 17 ods. 2, inšpektorát práce môže uložiť poriadkovú pokutu do 500 eur, a to aj opakovane, ak povinnosť nesplnili ani v novourčenej lehote.

(2) Poriadkovú pokutu môže inšpektorát práce uložiť do jedného roka odo dňa nesplnenia povinnosti.

(3) Výnos poriadkových pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

 

§ 15 Správne delikty

 

(1) Zamestnávateľovi, ktorý si nesplní niektorú z povinností podľa § 11 alebo § 12, inšpektorát práce môže uložiť pokutu do 20 000 eur.

(2) Pri ukladaní pokuty inšpektorát práce prihliada na závažnosť, následky, čas trvania porušenia povinnosti podľa tohto zákona a prípadné opakované porušenie povinnosti podľa tohto zákona.

(3) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa inšpektorát práce dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(4) Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

 

§ 23 Prechodné ustanovenia

 

(1) Ochrana podľa tohto zákona sa poskytuje aj fyzickej osobe, ktorá urobila oznámenie pred účinnosťou tohto zákona a po jeho účinnosti podala žiadosť o poskytnutie ochrany.

(2) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť plnenie povinností podľa § 11 a 12 do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

 

 



(c) Copyright 2015 EuroTRADING s.r.o. Optimalizované pre FireFox,OPERA,CHROME, SAFARI, IE8. Všetký práva vyhradené. Ste náš 22234 návštevník.